Nášmu Maťkovi

Miloval si, bol si milovaný a navždy zostaneš milovaný.

Zlomky sekúnd ... minúta ... nikdy sa nedá čas vrátiť späť .... 29. júna 2016 o 16.15 hodine, po tragickej autonehode, navždy dotĺklo Tvoje šľachetné srdiečko, navždy zmĺkli Tvoje ústa, navždy sa zatvorili Tvoje láskavé oči. 

...Odbila ďalšia z mojich chvíľ, prezerám život, čo som žil viem, času som mal tak akurát, aby som dal,  čo som mal dať.

Keď zavrú mi oči, Ty žehnaj môj dom, keď prestanem dýchať, to Ty dýchaj v ňom. Veď vieš kde sú kľúče od duší aj dvier, daj pozor na blízkych, do dlaní ich ber.

Keď z líc mojich drahých sú korytá riek, na zmoknuté duše Ty vymysli liek, a pohlaď ich za mňa, keď dôjde mi dych, ja ostanem v Tebe, Ty ostávaj v nich.

Už nadišiel čas, keď vravíš mi poď, vzdialené brehy spojí padací most, dávaš mi lístok na neznámu trať, zo stanice NEBO Vám chcem zamávať.
Ver, vždy keď si spomenieš, Ti vojdem do sna, a zas Ťa objímem v stanici KONEČNÁ.

Keď z líc mojich drahých sú korytá riek, na zmoknuté duše Ty vymysli liek, a pohlaď ich za mňa, keď dôjde mi dych ja ostanem v Tebe, Ty ostávaj v nich...

 

Čas nikdy nevylieči ranu, Tvojou smrťou danú, čas nás učí žiť s bolesťou. Stále hľadáme silu, pretože žiť bez Teba je tak ťažké.

Bol si stelesnením lásky, porozumenia a dobra. Kde si prišiel, prichádzalo s Tebou Svetlo a Láska.  Pravda Tebou povedaná mala vždy vzácnu silu.

Veľa si sa naučil. Mal si vzácny dar – dokázal si odpúšťať, odpustiť ľuďom a zmieriť sa aj s tými,  ktorí Ti v živote najviac ublížili. 
   
Tvoj život nebol ľahký, prežil si si svoje a preto si život miloval. Vážil si si život, svoju matku a rodinu,  ktorá Ťa vychovala. Nekonečne si miloval svoju manželku a svoje dcérky Sárinku a Sofinku.
    
Mal si úctu k priateľom, kamarátom, k ľuďom. Posledné dni svojho života si s láskou vravieval ...žijem svoj sen...Nepoznal si nie, nedá sa, neviem. 

Janko Sucháň sa s Tebou lúčil aj, prekrásnymi slovami Milana Rúfusa – patria Ti :

Budeme vyvolaní po mene
a bude nás tam veľa.
Poodkladáme krídla zlomené
ku nohám Stvoriteľa.
A bude mu chcieť každý predložiť
to svoje malé sólo.
To nasnívané čo len chcelo byť,
i to čo ozaj bolo.
Stvoril som svet, vstúpi nám do reči
Boh, nie tak aby slúžil
naplňovaniu túžob človečích.
no, aby človek túžil.
Ak pridával som ohňa do rany,
nebol som vo vás krutý
Šťastie je v jeho dosahovaní,
nie v jeho dosiahnutí.
Až rozspieva sa svetu dokorán,
prihlasno vaša duša,
napomeňte ju ticho, že jej pán
aj šťastím ju len skúša.
Dar života kto z neho vezme diel,
raz mi ho musí vrátiť.
A ostane mu nie, čo nevedel,
ale čo vedel stratiť.
zlomené krídla...? práve zlomené
sú žehnávané Bohom.
budeme vyvolaní po mene
a bude nás tam mnoho.

Nikdy na Teba nezabudneme, lebo si v našich srdciach. Naše srdcia budú biť pre Teba.

Dobrý pastier zostane Tvojim Dobrým pastierom, ponesie Tvoju Lásku a dobro čo si nám tu zanechal.

Odpočinutie večné mu daj prosíme Pane, Svetlo večné nech mu svieti.

 

Odpočívaj v pokoji Maťko náš milovaný.

Prihlásenie